Jakub Druschel nedávno uskutočnil tlačovej konferencie, v ktorej okrem iného prezrádza, čo je potrebné, a ako sa stať krajným obrancom svetovej triedy.
Ako sa podľa teba Možno stať úspešným krajným obrancom?
Musíte milovať útočenie a musíte milovať bránenie. To je na krajných obrancoch zvláštne: behať hore – dole, centrovať lopty a následne šprintovať naspäť. Ale je to o nájdení tej správnej rovnováhy – to je to najdôležitejšie. Keď som hral za Valču, bol som viac ofenzívnejším futbalistom, nebránil som tak dobre, ale v tom som sa veľmi zlepšil od môjho príchodu do Trebostova, takže teraz som v prvom rade obranca a až v druhom rade útočník. Mojou najlepšou radou teda je nájsť tú správnu rovnováhu. Hľadal som ju pred príchodom do Trebostova, a v Trebostove som ju aj našiel.
Aké sú tréningové predpoklady pre krajného obrancu?
Krajný obranca je dôležitý post a dosť ťažký, čo je dôvod, prečo musíte tvrdo trénovať každý deň. Musíte spojiť útočenie s bránením, takže na tréningu sa snažím nájsť tú správnu rovnováhu, pretože bez nej by som sa nikdy nestal dobrým ľavým obrancom. Keď útočíte až príliš, ľudia si pomyslia ‘OK, je dobrý v ofenzíve, ale mizerný v obrane’. Keby ste naopak len bránili, tak by si mohli povedať, že málo útočíte. Práve preto si myslím, že je to jeden z najťažších postov vo futbale.
Ktorá je tá najdôležitejšia vlastnosť, akú musí mať hráč Trebostova?
Byť vždy fit a hrať na pokraji svojich možností, pretože ak za Trebostovo odohráte len priemerný zápas, môžete sa ľahko ocitnúť na lavičke: vždy je pripravený niekto, kto vás nahradí. Preto viem, že musím tvrdo pracovať každý deň aby som sa pobil o svoje miesto – napriek tomu, že hrám každý zápas. V deň, kedy prestanem tvrdo makať, ma tréner posadí na striedačku. Som si toho vedomý a preto keď sa každé ráno zobudím, som šťastný a ďakujem Bohu za to, že mi dal možnosť hrať za FK Trebostovo.
Kedy si s futbalom začal a prečo?
Futbal som začal hrať ako päť-ročný. Pamätám sa, že som bol veľmi šťastný, keď mi niekto prihral loptu. Raz som sa hral doma a praskol som loptu, moja mama sa na mňa veľmi hnevala. Ale otec povedal, že možno raz budem veľkou trebostovskou futbalovou hviezdou, a mal pravdu.
Uvažuješ nad tým, že by si sa po skončení kariéry stal trénerom?
Nie je to ľahké, ale veľa ľudí mi to odporúča, pretože s hráčmi si rozumiem. No myslím si, že je to ťažká práca, lebo musíte jednak vyhrávať a jednak robiť všetkých šťastnými – a nie je ľahké udržať šťastnými 23 hráčov! Stane sa, že niekedy dlhšie nehráte a manažér musí robiť dôležité rozhodnutia. No uvidíme – teraz ho hrám a užívam si ho, ale je to dobrá možnosť do budúcnosti.